Požiarna ochrana

Požiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je usmrtená alebo zranená fyzická osoba alebo uhynuté zviera;
požiar je tiež nežiaduce horenie, pri ktorom sú ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb, zvieratá, majetok alebo životné prostredie.

Priebeh požiaru je charakterizovaný viacerými chemickými a fyzikálnymi javmi, ktoré navzájom súvisia.
Základné javy a procesy, ktoré sa vyskytujú pri každom požiari sú:

• chemická reakcia horenia
• uvolnovanie a prenos tepla
• vznik a šírenie produktov horenia
• výmena plynov

Rozvoj požiaru je proces spojený so zväcšením plochy horenia a zvýšením rýchlosti odhorievania.
Požiar sa môže šírit:

• do zaciatku jeho hasenia (volné šírenie)
• v procese hasenia

Šírenie požiaru môže byt:

• kruhové
• uhlové
• priame

Rozvoj požiaru závisí od:

• množstva horlavej látky (požiarne zataženie)
• chemických vlastností horlavých látok
• zvláštností výmeny plynov (výbuchy)
• chovania sa stavebných konštrukcií
• dispozície objektu (clenenie na požiarne úseky)
• poveternostných podmienok (vonkajšie, vnútorné požiare)
• podmienok prenosu tepla, ktoré vzniká pri horení
• vybavenia objektu požiarnotechnickými zariadeniami

Pásma požiaru:

• pásmo zapálenia
• pásmo tepelného úcinku
• pásmo horenia
• pásmo zadymenia

Pásmo horenia: je pásmo, kde prebieha vlastné horenie.
Pásmo zadymenia: je pásmo v blízkosti pásma horenia, v ktorom je koncentrácia dymu taká, že výrazne znižuje viditelnost a ohrozuje zdravie ludí.
Dym je zmes vzduchu a splodín horenia.

Splodiny horenia môžu byt:

• pevné (uhlík, popolcek a pod.)
• plynné (oxid uhlicitý, vodná para, dusík, oxid uholnatý a pod.)

Pri požiari môžu horiet spolocne toxické aj netoxické materiály a pritom vznikajú splodiny horenia, ktorých množstvo je závislé od chemického zloženia a množstva horlaviny, teploty, výmeny plynov a iných parametrov, ktoré stažujú urcenie splodín horenia pri konkrétnom požiari. Množstvo a zloženie splodín horenia môžeme urcovat len orientacne.

Hustotu zadymenia rozdelujeme na:

• velká (viditelnost do 3 m)
• stredná (viditelnost od 3 do 6m)
• slabá (viditelnost od 6 do 12m)

Splodiny horenia sa pohybujú, ak existuje rozdiel tlaku medzi dvoma miestami vo vnútri objektu.
Splodiny horenia sa pohybujú vplyvom:

• tepla vznikajúceho pri požiari
• ozdielu teplôt vo vnútri a mimo objektu
• vykurovacieho a vetracieho systému v budove
• tlakového rozdielu vytváraného vetrom
• netesnosti konštrukcií objektu (napr. okná, dvere, svetlíky a pod.)

Vo viacpodlažných objektoch vzniká tzv. komínový úcinok („efekt“).
Ostatné cinitele ovplyvnujúce pohyb splodín horenia:

• druh, množstvo a rýchlost odhorievania horlavých látok
• teplota splodín horenia (s rastúcou teplotou v uzavretých priestoroch rastie tlak a objem plynov)
• rozdiel teploty vo vnútri objektu a teploty vonkajšieho vzduchu (s rastúcou výškou objektu a rastúcou teplotou plynov sa zvyšuje tzv. komínový úcinok)
• smer a rýchlost vetra (cez otvory v objekte)
• geometrické pomery (velkost a výška) priestoru

Pri horení vzniká teplo, ktoré sa odovzdáva do pásma horenia a mimo pásma horenia. Teplo šíriace sa mimo pásmo horenia napomáha šíreniu požiaru.
Teplo sa môže šírit:

• vedením (je to prenos tepla nosnými a deliacimi konštrukciami)
• prúdením (zohriaty vzduch a splodiny horenia zväcšujú pri konštantnej hmotnosti svoj objem, cím sa zmenšuje ich hustota a sú chladnejšími vrstvami vzduchu vytlácané smerom nahor)
• sálaním (je to infracervené žiarenie, ktoré sa šíri priamociaro, rovnako na všetky strany)

Rozvoj požiaru je proces spojený so zväcšením plochy horenia a zvýšením rýchlosti odhorievania. Plocha požiaru je plocha, ktorá je v danom okamihu zachvátená požiarom a závisí od lineárnej rýchlosti šírenia požiaru, formy a casu. Celo požiaru je cast obvodu plochy horenia, kde lineárne rýchlosti šírenia horenia sú najväcšie. Obvod požiaru je obvod plochy horenia v danom casovom okamihu. Závisí od rýchlosti šírenia požiaru, formy a casu. Zväcšenie plochy horenia sa charakterizuje rýchlostou jej rastu, alebo prírastkom plochy horenia za casovú jednotku. Rýchlost rastu obvodu požiaru sa urcuje z geometrickej formy požiaru a závisí od lineárnej rýchlosti šírenia horenia a od casu. Rýchlost odhorievania je úbytok hmotnosti horlavej látky za casovú jednotku z hladiska charakteru horlavých látok (druh, tvar, rozmer, zoskupenie a uloženie, možnost povrchového šírenia plamena).